utorok, 2. apríla 2013

Spravím to, ale až keď... (skapem?)


Jaro Filip tvrdil, že ho nič neinšpiruje tak, ako termín uzávierky a vždy robil na poslednú chvíľu. Tiež dopíšem tento blog a hneď ho uverejňujem, lebo „som na to mal len týždeň“!

No za blogy ma neplatia, naháňam sa sám. Nikde inde takýto luxus človek nemá, a predsa si ho všade užíva.

Za deň vám prejde hlavou 23 000 myšlienok, a každá môže mať sebe menší prínos pre vás či spoločnosť. Biliardy nápadov, projektov a existencií denne skončí na tom, že si ich autori dávali na čas a nakoniec ich pustili z hlavy lebo už pre nich neboli aktuálne. Ale čo zvyšok sveta? Ani o nich nepočul. Nestihol.

Nemám rád zbytočné reči (a predsa píšem blog), a som alergický na motivačné obrázky s mačičkami „načúvajúcimi hlasu srdca“ či podobne. Spoločnosť ich chce, tak si ich vytvára. Vždy keď sa na ne dívam ja, cítim sa ako chudák čo to potrebuje – to si asi nerád priznávam.

Na tento týždeň toľko: Nevyčkávajte s vlastnou aktivitou, „kým to nebudete mať premyslené“, „lebo na to ešte bude čas neskôr“, a kvôli podobným výhovorkám. Neuchránia vás pred nimi ani malé mačičky, ale VY. Môže sa totiž stať, že vás za ten čas váš nápad omrzí, bude neaktuálny, alebo vás niekto predbehne. Vždy je to škoda. Vždy vaša.

1 komentár: