S rokom 2007 DESmod vydali svoj album „Kyvadlo“ a odvtedy som ich neznášal.
Album, ktorý som vtedy ani raz nepočul celý, priniesol do môjho rádiobudíka „Vyrobená pre mňa“ a „Lavíny“ a každé ráno sa ma snažil vystreliť na nohy a vyhnať do kúpeľne. Nie príjemne, ale vďaka týmto hitom sa mu to vždy podarilo.
Keby som mal definovať slovenské hviezdy môjho detstva, je to Iné Kafe, Desmod, Horkýže Slíže, a IMT Smile. Všetky z týchto kapiel mám doteraz rád, len ten Desmod nezvládol ukočírovať moju pubertu.
Náš vzťah s Kulyovcami sa každým rokom len horšil, raz za to mohla nie-najúspešnejšia prezentácia v televíznych reláciách, kde bol Kuly pasovaný za humoristu bez humoru, raz vlastné rozbroje a pubertálna túžba rebelovať proti niečomu masovo - obľúbenému.
Ako čas plynul a v mojom živote kvitla ďalšia láska – hudba, uvedomil som si jednu vec, ktorej sa držím doteraz a skromne - bodaj by takých bolo viac! - Pokiaľ má hocijaká hudba hocijakého žánru veľa silných priaznivcov, nemôže byť úplne zlá. Nech sa vám ľudia zdajú akokoľvek sprostí, s výnimkou McDonnald‘s si nikdy nikto opakovane nekupuje zlý produkt. Keď sa vám aj môže zdať ako zlý, pre niekoho iného môže mať hodnotu.
Neviem pri akej nehode som precitol, ale viem, že od toho momentu som sa zamiloval do desiatok vynikajúcich kapiel, ktorým som VŽDY dal šancu, aj keď som sprvu ich kvality nevidel.
V preklade pre najmenších, prestal som „hejtovať“ a radšej vyvíjal snahu „porozumieť“ – často to vyšlo.
Keď spomínam na začiatky Christmas, naše neohroziteľné egá, reči pri pive a pri gitarách, na naše prvé interviews, chce sa mi smiať aj plakať. Výsmechy z Kulyho, kresťanstva a vlastne všetkých kapiel teraz patria do koša - hovorím za mňa, napr. taký Tommy sa z ničoho neposerie ani dnes, ale na rozdiel odo mňa to pre neho bol vždy len humor.
Takže odvtedy - Patrikovi Vrbovskému vyčítať (konkrétne) prestup na komerčnú tvorbu keď kedysi hlásal underground a to všetko v období 10 ROKOV – nemôžem. Fungujeme tri roky a môj prístup, pohľad a posluch sa zmenil už nespočetne krát a ty ma za to nevyhrešíš.
Nie tak dávno sa mi do cesty priplietol Martin RedFace Cibuľka, nový klávesák DESmodu.
Driečne, mladé a prešikovné chlapča predbieha jeho povesť, pri nahrávaní Ceremony som na neho dostal odporúčania od Igora Belaja a aj keď sme si nakoniec nad album nestihli sadnúť, zoznámili a zabavili sme sa spolu na nahrávaní a krste Get Loose. A neskromne hojne.
Keď sa mi aj v najväčšom delíriu priznal, že to nie je o peniazoch ale že ho to baví, bol to posledný krok od znovuzrodenia záujmu o DESmod. Včera hrali vo Zvolene na námestí zadarmo - idem na vizitu.
Posledná neformálna správa na FB kamarátovi pred koncertom bola asi v znení, že „bude sranda, ak budú fakt takí dobrí a ja si budem musieť té hovná z úst vyberať“. Včera som si zababral ruky.
Okrem „Vyrobená pre mňa“ a počiatočným problémom so zvukom musím sám uznať, že DESmod stále/opäť patria medzi najväčšie slovenské hviezdy a rád si za nich nabudúce aj zaplatím.
Kulyho milý konferenc, Škorcova vojna s bubnami, RedFace-ov efektný input a naozaj profesionálny výkon celej kapely mi dal ďalšiu facku a ako muzikant som zas o niečo skromnejší (to nerád).
Spätne rozmýšľam, naozaj som ich tak neznášal len kvôli dvom skladbám a Kulymu v telke?
